ďalej
späť
body

Article

Rozhovor – Ako reagovať na zmenu klímy: najdôležitejšia je adaptácia

Zmeniť jazyk
Article Publikované 11. 07. 2024 Posledná zmena 11. 07. 2024
13 min read
Photo: © Kathrin Prenger, Climate Change PIX /EEA
Činnosť EEA sa v tomto roku sústreďuje na vplyv zmeny klímy na našu spoločnosť a na to, ako sa môžeme pripraviť na súvisiace hrozby a riziká pre zdravie a blahobyt a ako sa k nim máme postaviť. Porozprávali sme sa troma odborníčkami: Ine Vandecasteeleovou, Aleksandrou Kazmierczakovou a Eline Vanuytrechtovou, ktoré sa osobitne zamerali na zlepšenie našej adaptácie na zmenu klímy a na budovanie odolnosti v mestách, ako aj identifikáciu vznikajúcich klimatických rizík pre oblasť zdravia, ako sú povodne, suchá a zhoršovanie kvality vody.

This product has been translated for convenience purposes only, using the services of the Centre of Translation for the bodies of the EU. While every effort has been made to ensure accuracy and completeness, we cannot guarantee it. Therefore, it should not be relied upon for legal or official purposes. The original English text should be considered the official version.

 

Ako môžu mestá prispieť k lepšej ochrane občanov a k posilneniu odolnosti?


Ine Vandecasteele
odborníčka na adaptáciu miest

Ine:

Mestá zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri ochrane svojich obyvateľov, ale aj pri zabezpečovaní celkovej a dlhodobej odolnosti proti zmene klímy a environmentálnej udržateľnosti. Trojaká kríza prepájajúca zmenu klímy, stratu biodiverzity a znečistenie znásobuje ich vplyv a ešte viac zhoršuje dôsledky v husto zastavaných a husto osídlených mestských oblastiach.

S rastúcim počtom ľudí v mestských oblastiach majú mestá zodpovednosť a naliehavú potrebu konať, ale aj potenciál byť skutočným motorom zmien. Mestá si môžu vytýčiť ambicióznejšie klimatické ciele, ako sú tie celoštátne, keďže 51 % väčších európskych miest má v súčasnosti osobitné lokálne klimatické akčné plány s jasnými cieľmi v oblasti adaptácie. 

Mestá môžu prispôsobiť adaptačné projekty konkrétnym lokálnym klimatickým vplyvom a zohľadniť miestne potreby, citlivosť a kultúrne osobitosti. Angažovanosť občianskej spoločnosti sa navyše považuje za jeden z hlavných faktorov úspešnej adaptácie, a práve táto úroveň riadenia je najvhodnejšia. Každé mesto v Európe má svoj osobitý kontext, kapacity a skúsenosti a nachádza sa v inej fáze pripravenosti na adaptáciu. Väčšina miest však už podniká určité kroky v tejto oblasti.

 

Môžete uviesť niekoľko dobrých príkladov adaptačných projektov na zmenu klímy v mestách?

Cieľom adaptačných politík a opatrení je posilniť odolnosť voči zmene klímy. V mestských oblastiach môžu opatrenia zahŕňať kroky na zlepšenie infiltračnej kapacity prebytočnej dažďovej vody, na vytvorenie priestorov na ochladenie, na obmedzenie výstavby vo vysokorizikových oblastiach alebo na informovanie obyvateľstva a poskytovanie poistenia a sietí sociálnej podpory. Dobré príklady adaptačných projektov zvyčajne pochádzajú z miest s dlhodobou politickou podporou a stabilným financovaním adaptácie a so silne angažovanou občianskou spoločnosťou.

Projekt prírodného ihriska v Poznani v Poľsku mení ihriská na multifunkčné zelené verejné priestranstvá a zameriava sa na ekologické vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti o význame prírody. Podobne ako projekt OASIS v Paríži, aj tento projekt umožňuje otvorenie ďalších zelených plôch pre verejnosť, ktoré slúžia na odpočinok a ochladenie pri horúčavách. Ďalším zaujímavým príkladom je mesto Gent v Belgicku, ktoré už obmedzuje výstavbu nových budov požiadavkou emisnej neutrality. Znamená to, ak má byť schválená nová stavba, plocha rovnakých rozmerov sa musí renaturalizovať alebo zatrávniť.

 

Budú tieto projekty stačiť na zníženie negatívnych vplyvov vzhľadom na rastúce klimatické riziká?

Žiaľ, nie. Hoci zohrávajú na miestnej úrovni veľmi dôležitú úlohu, ich vplyv nebude veľký, ak sa nebudú intenzívne propagovať a rozširovať. V prvom rade je potrebné urobiť všetko možné na dosiahnutie cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prepracovať naše súčasné neudržateľné spotrebiteľské a výrobné modely. Ak sa to nepodarí, dosah zmeny klímy v budúcnosti bude väčší ako všetko, čo sa dá zvládnuť adaptačnými opatreniami.

Napríklad adaptačné plány v 91 % miest obsahujú určitú formu riešení založených na prírode, čím sa potvrdzujú mnohé vedľajšie prínosy mestských zelených a modrých plôch. Vzhľadom na rozsah súčasných a očakávaných klimatických vplyvov však tieto opatrenia samy osebe pravdepodobne nebudú stačiť na výrazné zníženie negatívneho dosahu, a to ani na miestnej úrovni. Stále sa budú musieť kombinovať s fyzickou infraštruktúrou, ako aj účinnými systémami včasného varovania a vládnymi a ekonomickými opatreniami.

Adaptácia môže pomôcť znížiť zraniteľnosť na lokálnej úrovni, ale súčasná miera využívania opatrení nebude stačiť. Hoci sa adaptácia v Európe považuje za čoraz dôležitejšiu, najprv musí byť integrovaná do všetkých odvetví a na všetkých úrovniach štátnej správy, aby sa naša spoločnosť pripravila na súčasné a budúce klimatické vplyvy. Zapojenie občianskych skupín a súkromného sektora do rozsiahlejších investícií na adaptáciu a zachovanie adaptačných projektov sa ukazuje byť kľúčové. Dôležitým krokom vpred by bolo aj zohľadňovanie adaptačných potrieb, a to najmä v najviac postihnutých odvetviach, ako sú voda a zdravie. 

Viac informácií nájdete v našej novej správe EEA Adaptácia miest v Európe, ktorá zdôrazňuje naliehavú potrebu prispôsobiť európske mestá zmene klímy a poskytuje prehľad opatrení, ktoré prijímajú.

  

Prečo by sme nemali ignorovať klimatické riziká, ktoré pre naše zdravie predstavujú povodne, suchá a zlá kvalita vody? 


Aleksandra Kazmierczak
odborníčka na zmenu klímy a ľudské zdravie

Aleksandra:

Naša spoločnosť je vo veľkej miere vystavená klimatickým rizikám, ako sú povodne, nedostatok vody a zlá kvalita vody. Jeden z ôsmich Európanov v súčasnosti žije v oblastiach, v ktorých môžu hroziť povodne. Hoci mnohé z týchto oblastí majú zavedené protipovodňové opatrenia, úroveň bezpečnosti, ktorú ponúkajú, sa líši. Povodne majú za následok nielen úmrtia (za posledné štyri desaťročia prišlo o život priamo v dôsledku povodní takmer 5 600 ľudí) a zranenia, ale ľuďom postihnutým povodňami spôsobujú aj stres, ktorý často vedie k posttraumatickej stresovej poruche a k dlhodobejším dôsledkom na duševné zdravie, ako je napríklad depresia.

Povodne môžu tiež byť príčinou znečistenia: takmer 15 % priemyselných parkov v Európe sa nachádza v oblastiach potenciálne ohrozených povodňami. Odhaduje sa, že 650 000 kombinovaných odľahčovacích objektov v celej Európe zhoršuje kvalitu vody po silných dažďoch.

Zároveň trvalý nedostatok vody už postihuje 30 % ľudí v južnej Európe. V niektorých regiónoch už platia obmedzenia, voda je na prídel a jej cena stúpa postupne s vyčerpávaním zásob. Tieto opatrenia môžu viesť k tomu, že chudobnejšie alebo väčšie domácnosti už nebudú schopné uspokojiť svoje hygienické potreby. Dlhotrvajúce obdobia suchého a horúceho počasia navyše prispievajú k šíreniu prírodných požiarov hlavne už v spomínanej južnej Európe, ale čoraz častejšie aj v iných regiónoch. Prírodné požiare predstavujú nielen priame zdravotné riziko popálenia, ale vystavenie škodlivým chemikáliám v dyme z lesných požiarov má aj akútne a dlhodobé zdravotné následky.

Ohrozená je aj kvalita vody, ktorú pijeme alebo v nej plávame, hoci je zatiaľ celkovo na veľmi dobrej úrovni. Stúpajúce teploty vzduchu a vody uľahčujú rast patogénov, čím sa zvyšuje riziko chorôb prenášaných vodou. Slabý prietok vo vodnom kolobehu počas období sucha vedie k vyšším koncentráciám znečisťujúcich látok a farmaceutík v odpadových vodách, čo si vyžaduje nákladnejšie čistenie. Počas období sucha a horúčav môže množenie kyanobaktérií vo vode bohatej na živiny ohroziť kvalitu vody.

 

Ide tu o stále väčší problém?

Áno, ide. Zmena klímy sa deje tu a teraz. Modely zrážok sa menia a tento trend bude zrejme pokračovať aj v budúcnosti, pričom prívalové dažde, ktoré sú hlavnou príčinou povodní, sa stávajú pravdepodobnejšími v celej Európe. Hladina mora stúpa pozdĺž väčšiny európskych pobreží, čím sa zvyšuje rozsah pobrežných záplav a riziko prenikania solí do podzemných vodonosných vrstiev. V prevažnej časti Európy sa v budúcnosti zvýši riziko sucha a prírodných požiarov, pričom južná Európa bude mimoriadne postihnutá.

Podľa aktuálnych modelov budúceho vývoja sa čoraz viac ľudí dostáva do ohrozenia, pretože v rokoch 2011 až 2021 sa viac ako 900 000 ľudí presťahovalo do oblastí, ktoré sú potenciálne ohrozené povodňami! Suchá pravdepodobne budú viesť k intenzívnejšiemu súpereniu o už limitované vodné zdroje medzi poľnohospodárstvom, priemyslom a verejným zásobovaním vodou.

V rôznych európskych regiónoch sa vynárajú rozličné riziká. Južná a východná Európa čelí stále väčšiemu riziku šírenia západonílskeho vírusu. Dôvodom sú meniace sa zrážky, ktoré zlepšujú podmienky pre komáre prenášajúce vírus a zvyšujú pravdepodobnosť prenosu vírusu medzi zvieratami a ľuďmi. Pribúdajú infekčné choroby typické pre oblasti s vodou vyššej teploty, ako je vibrióza, ktorá je výsledkom kontaktu s baktériou Vibrio v teplých nízkoslaných vodách, najmä v pobrežných vodách Baltského mora a Severného mora.

Medzi ďalšie nové riziká pre ľudské zdravie patrí mobilizácia chemických látok a potenciálnych patogénov v dôsledku topenia permafrostu v severnej Európe a otravy ciguaterou v okolí Kanárskych ostrovov, Madeiry a v západnom Stredomorí.

 

Ktoré kľúčové opatrenia sa majú prijať na lepšiu ochranu zdravia?

Účinná prevencia zdravotných rizík súvisiacich s povodňami, nedostatkom vody a zhoršenou kvalitou vody v podmienkach meniacej sa klímy si vyžaduje opatrenia od viacerých aktérov. Ako príklad je možné uviesť zdravotníctvo, ktoré sa musí lepšie pripraviť na riešenie problémov súvisiacich s klímou v budúcnosti, a to prostredníctvom vyššej odolnosti zdravotníckych zariadení voči extrémnym poveternostným javom, lepšej odbornej pripravenosti zdravotníckych pracovníkov, pripravenosti na riešenie väčšieho dopytu po zdravotnej starostlivosti v dôsledku poranení, zvýšeného výskytu infekčných chorôb alebo problémov s duševným zdravím.

Spolu so zdravotníctvom sú kľúčovými odvetviami pri zmierňovaní rizík pre ľudí, súvisiacich s vodou podmienkach meniacej sa klímy územné plánovanie zohľadňujúce klimatické zmeny a odolné vybudované prostredie. Nová alebo pokračujúca zástavba v rizikových oblastiach by sa mala obmedziť a mali by sa zaviesť riešenia v súlade s prírodou, ako sú umelé mokrade alebo udržateľné odvodňovacie systémy podporujúce prirodzený kolobeh vody. Prednosť by mali dostať stavebné projekty, ktoré sú už svojou konštrukciou odolné voči povodniam, požiarom a suchám. V dlhodobom výhľade by sa malo zvážiť presídlenie mimo záplavových oblastí, oblastí náchylných na prírodné požiare a miest s nedostatkom vody.


Ako Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia pracuje na zlepšení adaptácie?

Eline Vanuytrecht
odborníčka - Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia

Eline:

Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia prehlbuje naše poznatky o hrozbách pre zdravie v dôsledku zmeny klímy a potenciálnych zásahov v reakcii na tieto hrozby, pričom jeho zámer je v konečnom dôsledku ochrana zdravia európskeho obyvateľstva a zvyšovanie odolnosti európskeho systému zdravotníctva. Realizuje to tak, že robí poznatky, údaje a nástroje o vzájomných vzťahoch medzi klímou a zdravím ľahko prístupnými.

Na portáli monitorovacieho strediska môžu naši zainteresovaní partneri nájsť dôkazy o zdravotných rizikách spôsobených napríklad horúčavami, suchom a povodňami, ako aj menej viditeľnými klimatickými rizikami, ako sú zosuvy pôdy alebo infekčné choroby. Ukazovatele založené na údajoch nám umožňujú sledovať vývoj expozície, zraniteľnosti alebo vplyvu zmeny klímy na naše zdravie. 

Portál nám poskytuje aj veľmi dobre využiteľné informácie, napríklad predpovede znečistenia ovzdušia alebo peľové spravodajstvo, mapy vizualizujúce zdravotné riziká, ako je napríklad umiestnenie škôl alebo nemocníc v povodňových oblastiach, a prípadové štúdie už vykonaných reakcií na zdravotné riziká. Tieto zdroje môžu byť východiskom pre opatrenia v oblasti klímy a pomôcť pri príprave a reakcii na zdravotné riziká. Monitorovacie stredisko poskytuje prístup ku všetkým zdrojom na svojom portáli a podporuje aj spoluprácu a výmenu poznatkov medzi príslušnými aktérmi, ktorí zohrávajú úlohu pri budovaní odolnosti Európy voči vplyvom na zdravie súvisiacim s klímou.

 

Ako funguje monitorovacie stredisko v praxi?

Monitorovacie stredisko je partnerstvo viacerých medzinárodných odborných organizácií, ktoré sú zamerané na oblasť klímy a/alebo zdravia a prispievajú k rozvoju a sprístupňovaniu poznatkov o rizikách a reakciách v týchto oblastiach. EEA riadi spolu s Európskou komisiou partnerskú spoluprácu monitorovacieho strediska. Všetci partneri pracujú na plnení cieľov v spoločne dohodnutých polročných pracovných plánoch a získané výsledky sú pravidelne publikované na webovom sídle monitorovacieho strediska.

Získané poznatky EEA pravidelne uverejňuje formou správ. V najnovšej správe sú predstavené poznatky o tom, ako reagovať na riziká spojené s povodňami, suchom a zlou kvalitou vody.

 

Ako monitorovacie stredisko prispieva k zlepšeniu adaptácie a odolnosti?

Zdroje na portáli monitorovacieho strediska umožňujú používateľom sledovať najzávažnejšie zdravotné riziká a vplyvy súvisiace s klímou a ponúkajú podnety na činnosti v oblasti klímy ilustrované príkladmi efektívnych a inkluzívnych opatrení. Monitorovacie stredisko zohráva kľúčovú úlohu aj pri zvyšovaní informovanosti o problematike klímy a zdravia a prispieva k tomu, že zdravotnícka komunita a ostatné zainteresované strany v Európe sú lepšie informované o klíme a intenzívnejšie sa zapájajú do rozhodovania o adaptačných opatreniach.

Výsledky práce monitorovacieho strediska môžu politickí stratégovia systematickejšie a konzistentnejšie zúročiť pri adaptovaní vnútroštátnych a regionálnych politík a systémov v oblasti zdravia, a verejné orgány môžu včas predvídať ohrozenia zdravia súvisiace s klímou a predchádzať im.

 

Aké správy tohto druhu pripravuje EEA do budúcnosti?

Aleksandra:

Jedna z tém, ktorá sa jasne rysuje z výsledkov adaptačnej práce, sa zameriava na otázky zdravia v mestách. Zo širšieho kontextu európskeho hodnotenia klimatických rizík vyplývajú témy, ako je nerovnakosť vplyvu zmeny klímy na rôzne spoločenské vrstvy a potreba spravodlivých reakcií, ktoré zohľadňujú existujúce nerovnosti s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti a výsledky pre všetkých.

V roku 2025 EEA uverejní správu zameranú na význam tzv. spravodlivej odolnosti na znak uznania dôležitosti tejto témy. Vzhľadom na otázky zdravia Európska komisia v spolupráci so svojimi partnermi práve pripravuje pracovný plán Európskeho strediska pre monitorovanie klímy a zdravia na roky 2025 – 2026, v ktorom budú vytýčené hlavné témy na toto obdobie.

Od zainteresovaných partnerov sme sa tiež dozvedeli, že by si želali, aby sa informácie a poznatky zhromaždené na portáli monitorovacieho strediska lepšie šírili medzi rozhodovacími orgánmi štátnej a regionálnej samosprávy a odborníkmi v oblasti zdravia v európskych krajinách. Preto v blízkej budúcnosti plánujeme pracovať na tom, aby sa poznatky dostali ku kľúčovým aktérom, čo prispeje k budovaniu kapacít na prepojenie klímy a zdravia.

Ine:

Budeme pokračovať v monitorovaní, posudzovaní a zviditeľňovaní adaptačných snáh na úrovni štátnej a regionálnej samosprávy formou nepretržitej aktualizácie platformy EEA Climate ADAPT. V budúcnosti ponúkneme pravidelnejšie a krátke brífingy.

Z tejto správy vyplýva jednoznačné posolstvo, že je potrebné ďalej podporovať malé obce, ktoré môžu mať menej finančných a technických zdrojov na to, aby mohli realizovať adaptačné opatrenia. Budúci brífing sa bude zameriavať na to, ako by sa tieto obce mohli lepšie podporiť, a to aj na úrovni EÚ.

Permalinks

Geographic coverage

Temporal coverage

Akcie dokumentu