Zabezpečenie čistej vody pre ľudí a prírodu

Ľudia sa v priebehu histórie usídľovali v blízkosti riek, jazier a na pobrežiach. Rieky a vodné toky prinášali čistú vodu a odnášali znečistenie. S rastom ľudských osídlení rástol aj dopyt po čistej vode a tiež vypúšťanie znečistenej vody. Od 18. storočia sa začali do vodných útvarov v Európe dostávať aj znečisťujúce látky z priemyslu.

Vďaka kanalizačným systémom, čistiarňam odpadových vôd a regulácii znečisťujúcich látok z priemyslu a poľnohospodárstva vykonala Európa kus práce pri znižovaní emisií do vodných útvarov. Znečistenie vody však aj naďalej predstavuje problém, pričom nadmerné využívanie, fyzické zmeny a zmena klímy naďalej znižujú kvalitu a dostupnosť vody.

Zmiešaný obraz o stave vodných útvarov v Európe

Približne 88 % spotreby sladkej vody v Európe pochádza z riek a podzemných vôd. Zvyšok pochádza z vodných nádrží (asi 10 %) a jazier (menej než 2 %). Tak ako v prípade iného životne dôležitého zdroja alebo živého organizmu, aj voda môže byť ohrozená. Tento stav môže nastať, keď dopyt po vode prevyšuje ponuku alebo keď znečistenie zníži jej kvalitu.

Čistenie odpadových vôd a zníženie obsahu dusíka a fosforu z poľnohospodárstva viedli k významným zlepšeniam kvality vody. Avšak na základe najnovších údajov agentúry EEA len 44 % povrchových vôd v Európe dosahuje dobrý alebo veľmi dobrý ekologický stav, a to čiastočne pre znečistenie. Situácia týkajúca sa podzemných vôd je o niečo lepšia. Približne 75 % útvarov podzemnej vody je v „dobrom chemickom stave“.

Ohrozené morské prostredie

Súčasný stav európskych morí – od Baltského mora po Stredozemné – je podľa posúdenia agentúry Správy o moriach II vo všeobecnosti zlý. Napriek dosiahnutiu určitého kladného vývoja prostredníctvom regionálnej spolupráce môže rad tlakov z aktivít v minulosti aj súčasnosti spôsobiť nevratné poškodenie morských ekosystémov.

Navyše správa agentúry EEA o kontaminantoch v európskych moriach preukázala, že všetky štyri regionálne moria majú problém s rozsiahlou kontamináciou, a to od 96 % posudzovanej oblasti v Baltskom mori a 91 % v Čiernom mori až po 87 % v Stredozemnom mori a 75 % v severovýchodnom Atlantiku.

Problém s kontamináciou je spôsobený najmä syntetickými chemikáliami a ťažkými kovmi pochádzajúcimi z ľudských aktivít na zemi a na mori.

Podobne správa agentúry EEA o obohacovaní živinami a eutrofizácii v európskych moriach preukázala, že eutrofizácia ako dôsledok uvoľňovania živín hlavne z poľnohospodárstva predstavuje ďalší veľký problém, ktorý sa týka najmä Baltského a Čierneho mora.

Pobrežné a morské aktivity, ako je lov rýb, lodná doprava, cestovný ruch, akvakultúra a ťažba ropy a plynu, spôsobujú mnohonásobné tlaky na morské prostredie vrátane znečistenia. Morský odpad sa nachádza vo všetkých morských ekosystémoch a zahŕňa plasty, kovy, lepenku a ďalší odpad, ktorý sa hromadí na brehoch, na morskom dne a v povrchových vodách. Lodná doprava a činnosti na mori spôsobujú aj podmorský hluk, ktorý môže negatívne ovplyvniť morský život.

Riešenie znečistenia vody — odpadové vody a rozptýlené znečistenie

Medzitým existujúce infraštruktúry potrebujú novú údržbu a nové tlaky si vyžadujú značné investície vrátane prispôsobenia zmene klímy, zaistenia modernejších zariadení na odpadovú vodu a riešenia nových problémov, ako sú liečivá alebo takzvané mobilné chemikálie v odpadovej vode.

Okrem bodového zdroja znečistenia z priemyslu a čistiarní odpadových vôd sú vodné útvary zasiahnuté aj rozptýleným znečistením z dopravy, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vidieckych obydlí. Znečisťujúce látky, ktoré sa najprv uvoľňujú do ovzdušia a pôdy, často končia vo vodných útvaroch.

Intenzívne poľnohospodárstvo

Intenzívne poľnohospodárstvo je v záujme zvyšovania výnosov plodín odkázané na hnojivá. Tieto hnojivá často fungujú na báze zavádzania dusíka, fosforu a iných chemikálií do pôdy. Dusík je chemický prvok, ktorý sa hojne vyskytuje v prírode a pre rast rastlín je nevyhnutný.

Časť dusíka určeného pre plodiny však rastliny nevyužívajú. Množstvo aplikovaného hnojiva môže byť vyššie, ako rastlina dokáže absorbovať, alebo sa neaplikuje počas vegetačného obdobia rastliny. Tento nadbytočný dusík sa dostáva do vodných útvarov a podporuje rast niektorých vodných rastlín a rias v procese známom ako eutrofizácia. V dôsledku tohto nadmerného rastu sa vyčerpá kyslík vo vode na úkor iných živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré tu žijú.

Pesticídy používané v poľnohospodárstve slúžia na ochranu plodín pred invazívnymi škodcami, čím zaistia rast plodín. Tieto účinky sa však môžu objaviť mimo určeného cieľa a poškodiť iné druhy a znížiť biodiverzitu. Tieto chemikálie často končia vo vodných útvaroch.

Plasty vo vode — na veľkosti záleží

Plasty sa stali neoddeliteľnou súčasťou takmer všetkých stránok nášho života a problém plastov vstupujúcich do našich vodných tokov, jazier a morí je dramatický a dobre zdokumentovaný.

Čistenie viditeľného plastového dopadu z riek, pláží a morí môže byť stále jednou z možností, ale plastový odpad sa po určitom čase a po vystavení slnečnému žiareniu rozpadáva na čoraz menšie kúsky známe ako mikroplasty a nanoplasty. Čistiarne odpadových vôd dokážu filtrovať tieto drobné častice, ale zvyšný kal sa často rozptýli na pôdu a v prípade dažďa sa tieto plastové častice môžu dostať do vodných útvarov. Tieto najmenšie častice sú prakticky neviditeľné voľným okom a ich vplyvy na prírodu a naše zdravie stále nie sú dostatočne vysvetlené.

Mnohé plasty sú aj silným adsorbentom viažucim ďalšie kontaminanty. Ako sa uvádza v správe agentúry EEA Stav európskych morí, koncentrácie kontaminantov v kúskoch mikroplastov môžu byť niekoľko tisíckrát väčšie než v okolitej morskej vode. Morský život je tak vystavený škodlivým chemikáliám, ktoré nakoniec skončia na našich tanieroch.

Smerom k nulovému znečisteniu vody

V súčasnosti sa politiky EÚ zaoberajú celým radom otázok týkajúcich sa vody, ako je pitná voda, mestské odpadové vody, kvalita vody na kúpanie, jednorazové plasty, priemyselné emisie a nebezpečné chemikálie. Tieto osobitné právne predpisy EÚ sú posilnené všeobecnými programami a právnymi predpismi, ako je rámcová smernica o vode a rámcová smernica o morskej stratégii.

Úsilie smerujúce k nulovému znečisteniu však bude vyžadovať zameranie najmä na vodu ako na časť akčného plánu nulového znečistenia Európskej zelenej dohody vrátane úsilia o obnovu prirodzených funkcií podzemných vôd, povrchových vôd, morských a pobrežných vôd, boja proti znečisteniu mestských odtokových systémov a riešenia nových problémov, ako sú mikroplasty a chemikálie.

Jednou z kľúčových zložiek Európskej zelenej dohody je stratégia „Z farmy na stôl“, ktorej cieľom je výrazne obmedziť používanie chemických pesticídov v poľnohospodárstve a rizík spojených s ich používaním, používanie antibiotík a vypúšťanie hnojív do životného prostredia napríklad prostredníctvom integrovanej ochrany proti škodcom a akčného plánu integrovaného hospodárenia so živinami. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 tiež podporuje podobné ciele.

EÚ v snahe pomôcť pri riešení problému s plastmi navrhla stratégiu pre plasty, ktorej cieľom je „zmeniť spôsob, akým sa výrobky v EÚ navrhujú, vyrábajú, používajú a recyklujú“. Medzitým sa postoje spotrebiteľov menia a inovácie znamenajú, že niektoré predmety, ktoré boli vyrábané z plastov, sa teraz vyrábajú z celulózy získanej z recyklovaného papiera, textílií, rastlín alebo rias.