ďalej
späť
body

Press Release

Evidentná zmena klímy v celej Európe potvrdzuje naliehavú potrebu na prispôsobenie

Zmeniť jazyk
Press Release Publikované 20. 11. 2012 Posledná zmena 16. 12. 2016
Photo: © istockphoto
Zmena klímy postihuje všetky regióny v Európe a rozmanitými spôsobmi ovplyvňuje spoločnosť a životné prostredie. Podľa najnovšieho hodnotenia, ktoré dnes zverejnila Európska environmentálna agentúra, sa v budúcnosti očakávajú ďalšie vplyvy, ktoré môžu viesť k vysokým nákladom na nápravu environmentálnych škôd.

Zmena klímy je realitou na celom svete a rozsah a rýchlosť zmien sú čoraz zjavnejšie. To znamená, že prispôsobiť sa, ako aj znižovať emisie musia všetky zložky ekonomiky vrátane domácností.

Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka EEA

V správe  s názvom Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2012 (Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012) sa konštatuje, že sa v celej Európe pozorujú vyššie priemerné teploty, ako aj pokles zrážok v južných oblastiach a nárast zrážok v severnej Európe. Grónsky ľadovcový príkrov, ľad v Severnom ľadovom oceáne a viaceré ľadovce v celej Európe sa topia, snehová pokrývka sa zmenšuje a dochádza k otepľovaniu väčšiny permafrostu.

Extrémne poveternostné javy, ako vlny horúčav, záplavy a suchá vyskytujúce sa v posledných rokoch v celej Európe spôsobujú vzrastajúce škody. Aj keď sú ešte potrebné ďalšie dôkazy na zistenie, akú úlohu v tomto trende zohráva zmena klímy, kľúčovým faktorom je nárast ľudskej činnosti v rizikových oblastiach. Očakáva sa, že zmena klímy v budúcnosti túto zraniteľnosť prehĺbi, keďže sa očakáva nárast intenzity a frekvencie extrémnych poveternostných javov. Podľa správy sa očakáva, že pokiaľ sa európske spoločnosti neprispôsobia, škody budú ďalej narastať.

V správe sa uvádza, že niektoré regióny sa budú schopné prispôsobiť zmene klímy menej ako iné, čiastočne kvôli ekonomickým rozdielom v rámci Európy. Vplyvy zmeny klímy by tieto nerovnosti mohli ešte viac prehĺbiť.

Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka EEA, povedala: „Zmena klímy je realitou na celom svete a rozsah a rýchlosť zmien sú čoraz zjavnejšie. To znamená, že prispôsobiť sa, ako aj znižovať emisie musia všetky zložky ekonomiky vrátane domácností.“

Pozorovaná zmena klímy a predpovede do budúcnosti – niektoré zásadné zistenia

Posledné desaťročie (2002 – 2011) bolo podľa záznamov v Európe najteplejšie, teplota zemského povrchu v Európe bola o 1,3 °C vyššia ako priemerná hodnota v období pred industrializáciou. Rôzne modelové predpovede ukazujú, že Európa by mohla byť v neskorších rokoch 21. storočia  o  2,5 – 4 °C teplejšia v porovnaní s priemerom za obdobie rokov 1961 – 1990.

Vlny horúčav sú častejšie a dlhšie a v poslednom desaťročí boli príčinou desiatok tisíc úmrtí. V správe sa uvádza, že ak sa spoločnosti neprispôsobia, v najbližších desaťročiach by sa v dôsledku predpokladaného nárastu vĺn horúčav mohol zvýšiť počet súvisiacich úmrtí. V mnohých krajinách sa však predpokladá zníženie úmrtí v dôsledku chladu.

Zatiaľ čo v južných oblastiach dochádza k poklesu zrážok, v severnej Európe sa ich množstvo zvyšuje, konštatuje sa v správe. Predpokladá sa, že tieto trendy budú pokračovať. Podľa predpovedí sa v dôsledku zmeny klímy zvýši počet riečnych záplav, najmä v severnej Európe, pretože vyššie teploty zintenzívňujú kolobeh vody. Zo záznamov o povodniach z minulosti sa však ťažko dá zistiť vplyv zmeny klímy na tento jav.

Ukazuje sa, že na juhu Európy nadobúda vysychanie riečnych tokov závažnejšie rozmery a vyskytuje sa častejšie. Predpokladá sa, že v lete minimálne prietoky výrazne poklesnú nielen v juhoeurópskych riekach, ale v rozličnej miere aj v mnohých iných častiach Európy.

Arktída sa otepľuje rýchlejšie ako iné regióny. V rokoch 2007, 2011 a 2012 v Arktíde bola zaznamenaná rekordne nízka hrúbka morského ľadu, ktorá klesla takmer na polovicu minimálneho stavu zaznamenaného v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Topenie grónskeho ľadovcového príkrovu sa od deväťdesiatych rokov minulého storočia zdvojnásobilo, pričom v období rokov 2005 až 2009 stráca v priemere 250 miliárd ton hmoty ročne. Ľadovce v Alpách stratili približne dve tretiny svojho objemu od roku 1850 a predpokladá sa, že tieto trendy budú aj naďalej pokračovať.

Hladiny morí stúpajú a počas búrkových javov sa tak zvyšuje riziko pobrežných povodní. Priemerná celosvetová úroveň hladiny morí v 20. storočí stúpala o 1,7 mm ročne a v posledných desaťročiach stúpa o 3 mm ročne. Predpovede do budúcnosti sa značne líšia, je však pravdepodobné, že v 21. storočí bude miera stúpania morskej hladiny väčšia než v priebehu 20. storočia. Stúpanie morskej hladiny mora na európskych pobrežiach sa však líši, napríklad v dôsledku miestneho pohybu pôdy.

V správe sa uvádza, že popri zdravotných dôsledkoch horúčav sú významné aj iné vplyvy na ľudské zdravie. Zmena klímy zohráva úlohu pri prenose určitých chorôb. Umožňuje napríklad rozšírenie druhu kliešťa Ixodes ricinus ďalej na sever, pričom vďaka ďalšiemu otepľovaniu sa určité časti Európy môžu stať vhodnejšími pre komáre a kútovky prenášajúce choroby. Na zdravie ľudí má vplyv aj peľová sezóna, ktorá je dlhšia a prichádza o 10 dní skôr než pred 50 rokmi.

Mnohé štúdie sa zaoberajú rozsiahlymi zmenami charakteristík týkajúcich sa rastlín a živočíchov. Napríklad rastliny kvitnú skôr v roku a skôr dochádza aj ku kvitnutiu sladkovodného fytoplanktónu a zooplanktónu. Ostatné zvieratá a rastliny sa v dôsledku otepľovania svojich biotopov presúvajú na sever alebo do vyšších polôh. Keďže rýchlosť migrácie mnohých druhov nie je dostatočná, aby udržala krok s rýchlosťou zmeny klímy, v budúcnosti by to mohlo viesť k ich vyhynutiu.

Kým v južnej Európe môže byť k dispozícii menej vody pre poľnohospodárstvo, v iných oblastiach sa podmienky pestovania môžu zlepšiť. Vegetačné obdobie niektorých plodín v Európe sa predĺžilo a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať spolu s rozširovaním plodín pestovaných v teplom období smerom do severnejších zemepisných šírok. V prípade niektorých plodín sa však predpokladá znižovanie výnosov vplyvom vĺn horúčav a sucha v strednej a južnej Európe.

V dôsledku stúpania teplôt klesá aj dopyt po vykurovaní a šetrí sa energia. Je to však potrebné vyvážiť vyšším dopytom po energii na chladenie počas horúcich letných období.

Základné informácie

Cieľom tejto správy je poukázať na plný rozsah vplyvov zmeny klímy v rámci Európy a poskytnúť tiež informácie pre európsku stratégiu na prispôsobovanie sa pripravovanú Európskou komisiou, ktorá sa má uverejniť v marci 2013. EEA ďalej podporí túto stratégiu posúdením výberu adaptačných opatrení v rámci Európy, ktoré budú uverejnené začiatkom roka 2013.

Webová stránka Climate-ADAPT obsahuje veľké množstvo informácií určených na pomoc pri príprave a realizácii prispôsobovania sa zmene klímy.

Permalinks

Geographic coverage